17495 zaregistrovaných, 56 prihlásených, 803 neprihlásených členov vo Svete Online.

Napraví si Vatikán reputáciu

Hoci voľba nového pápeža Františka prebehla bez škandálov, stále sa uvažuje o tom, či to nie je opäť ďalší kompromis. Pápež má už 76 rokov a tak očakávania, že uprace v chlieve

Hoci voľba nového pápeža Františka prebehla bez škandálov, stále sa uvažuje o tom, či to nie je opäť ďalší kompromis.

Pápež má už 76 rokov a tak očakávania,

že „uprace v chlieve Augiášovom“, nemusia byť reálne. Prvé kroky nového pontifika sú sympatické a jeho odhodlanie byť pápežom chudobných s dôrazom na sociálne otázky vyvolávajú nádej. Očakáva sa, že do úradu povolá spolupracovníkov, z ktorých väčšinu pozná zo svojho úradu arcibiskupa jednej z najväčších diecéz na svete – z Buenos Aires.

Bohatstvo zo stáročí

Už pred konkláve sa hovorilo o napätých vzťahoch v cirkvi, ktoré súvisia s vplyvom, mocou a majetkami. Veď sa má o čo „hrať“. Už pätnásť storočí zhromažďuje katolícka cirkev svoje nesmierne bohatstvo, ktoré je však prakticky nemožné presne vyčísliť. Odhaduje sa, že len vonkajšie vlastníctvo Vatikánu uložené v akciách a iných kapitálových účastiach sústredené na Wall Street má hodnotu vyše sto miliárd dolárov. Podľa knihy Majetok Vatikánu pochádza z krvavých peňazí vydanej Spolkom slobodných kresťanov sa hovorí napríklad o firme Italgas patriacej Vatikánu, ktorá má výsostné postavenie v 38 talianskych mestách. Okrem toho má akcie uložené vo viacerých elektronických, stavebných, chemických a iných firmách. Ďalším zdrojom príjmov pre cirkev sú pozemky. Len v Nemecku vlastní 825 000 ha, v Taliansku viac ako 500 000 ha, v Španielsku, Portugalsku a Argentíne približne 20 percent všetkých polí, v USA 1 100 000 ha a pod. Do tohto majetku nie sú započítané lesy a lúky. Azda najväčšou pozemkovou devízou sú nehnuteľnosti v mestách. Napríklad podľa novinára Maxa Parisiho, ktorý zisťoval majetkové pomery cirkvi uverejnené roku 1998 v časopise La Padania, tretina domov v Ríme patrí Vatikánu. Zoznam budov patriacich cirkvi sa dal čítať ako telefónny zoznam. V katastrálnej mape nie sú tieto nehnuteľnosti označené, lebo je to majetok „zahraničného teritória“.

Po stáročia sa majetok cirkvi násobil aj vďaka otrokom. Pápež Mikuláš I. odsúhlasil v bule Divino amore communiti (Z Božskej lásky k spoločenstvu) obchodovanie s otrokmi a mnohí pápeži z tohto „obchodu“ zbohatli. A zďaleka nielen z toho. Križiacke výpravy, likvidácia Indiánov v Latinskej Amerike a predovšetkým zhabanie zlata boli takisto obrovským zdrojom bohatstva. Z takéhoto zlata dal napríklad pápež Alexander VI. urobiť strop Santa Maria Maggiore v Ríme, spomenúť možno aj trojmetrové sochy zo zlata v katedrále v Seville či Tolede. Všetko zlato vraj „našiel“ na svojich výpravách Krištof Kolumbus. Ako ich našiel, potvrdí najlepšie skutočnosť, že okolo roku 1 500 bolo len na území dnešného Mexika približne 25 miliónov Indiánov, ale o sto rokov neskôr už iba milión.

Zlatá baňa stredoveku

Okrem tohto majetku sa celkom dobre „ujali“ napríklad aj obchod s odpustkami alebo inkvizícia. Najmä tá prispela k „majetkovému rozkvetu“ cirkvi. Každá časť mučenia bola presne cenovo vyčíslená a príbuzní obete to museli zaplatiť. Nájdený cenník z nemeckého Damstadtu napríklad opisuje, že rozštvrtenie zaživa stálo 15 grajciarov, upálenie na hranici 30 grajciarov, obesenie človeka 18 grajciarov, upálenie čarodejnice 14 grajciarov, zabitie mečom 10 grajciarov a pod. Z inkvizície si pápež Ján XXII. zriadil roku 1317 šesť nových biskupstiev. Dodnes stoja napríklad kostoly v Großmannsdorfe alebo Gernbrunne či zámok pre biskupov v Mainzi, ktoré boli postavené výlučne z prostriedkov získaných z likvidácie čarodejníc. Okrem toho bolo v stredoveku nezanedbateľným zdrojom príjmov falšovanie úradných listín, najmä pozostalostných. Takto sa neraz zhabal majetok tých ľudí, ktorí si počas života našetrili nejaký majetok a po ich smrti mal pripadnúť pozostalým. Sfalšovaním listín sa napokon „zistilo“, že zosnulý ešte počas svojho života venoval svoj majetok cirkvi. V tomto smere vynikali napríklad v Nemecku mnísi benediktínskeho kláštora pri Bodamskom jazere alebo mních Gueron vo Francúzsku, ktorý sa k tomu na smrteľnej posteli priznal.

Peniaze sa sypú

Aj v súčasnosti sa Vatikán pridržiava praktík, ktoré prinášajú prinášajú nemalé zisky. Zaujímavé sú napríklad poplatky za isté mimoriadne služby. Priemerne 250 000 eur stoja aj dnes procesy spojené s vyhláseniami za svätých a blahorečenia, ktoré musí zaplatiť žiadajúca diecéza. Ján Pavol II., ktorý ich za svojho pontifikátu vyhlásil 464, zinkasoval do vatikánskej kasy asi 116 miliónov eur.

Najväčším bestsellerom sú stále pohľadnice. Azda žiadny návštevník Vatikánu neodmietne poslať pohľadnicu svojim príbuzným či známym. Ročný zisk je asi 50 miliónov eur. Najväčším zdrojom príjmov v súčasnosti nie sú len dividendy z majetkov po celom svete, ale napríklad aj Vatikánska banka. Tá oficiálne vlastne ani neexistuje. Finančná inštitúcia spravujúca vatikánske financie sa oficiálne volá Instituto per le Opere di Religione (Ústav pre náboženské dielo) a sídli na Via di Porta Angelica. Ak budete hľadať nejaký jej bankomat, zabudnite, ak budete chcieť pomocou internetu nahliadnuť do finančných operácií, zabudnite. Jej klientmi sú výlučne biskupi a zamestnanci Vatikánu. Tí sú platení takisto z týchto zdrojov.

Biskupi a vysokí cirkevní hodnostári majú nezdanený mesačný príjem približne 4 500 eur a 2 500 úradníkov Vatikánu sa tiež nemá najhoršie. Odhaduje sa, že majetok tejto banky-nebanky je päť miliárd eur. Tvrdí to denník Corriere dela Sera. Zaujímavosťou je, že táto banka má pridelený svoj medzinárodný bankový kód, ale nepodlieha žiadnej finančnej kontrole Európskej únie napriek tomu, že oficiálnou menou je euro. Len pár desiatok metrov od Vatikánu sa každá talianska banka, podobne ako všetky ostatné v Únii, podrobuje kontrole. Samotný pápež peniaze nedostáva a nepotrebuje ani peňaženku. Ak si napríklad vo Vatikáne chcete vybrať z nejakého bankomatu peniaze, je dobré ovládať latinčinu. Inak riskujete, že vaša transakcia sa neuskutoční.

Je čo upratovať

Samozrejme, chcieť od nového pápeža riešiť stáročné prechmaty katolíckej cirkvi je nereálne a aj nemožné. Za to nový pápež nemôže. Napriek tomu bude mať čo robiť, ak bude chcieť v cirkvi udržať veriacich. Ich počet podľa posledných sčítaní v Európe klesá prakticky v každom štáte. Veľmi tomu „pomohli“ škandály z posledných rokov. Za zmienku stojí napríklad krach Banco Ambrosiano, ktorej najväčším vlastníkom bol Vatikán. Ten sa oficiálne nepriznal k podvodom v tejto inštitúcii, ale napokon z miliardového dlhu uhradil Vatikán 250 000 miliónov dolárov, aby mohli byť uspokojení veritelia banky.

Ešte väčší škandál spôsobila záhadná smrť riaditeľa tejto banky Roberta Calviho roku 1982. Toho našli obeseného z mosta v Londýne a až roku 2007 polícia ukončila vyšetrovanie s tým, že vraždu uskutočnila mafia. Je podozrenie, že banka sa zúčastňovala na praní špinavých peňazí talianskej mafie, ktorá vraj patrila k jej najväčším klientom. Vatikánska finančná inštitúcia na čele s Ettorem Gottim Tedeschim má v pláne vysvetliť mnohé nejasnejasnosti, ale jediný, kto sa dostane k akým-takým výsledkom, je pápež. Ak ten neprikáže, opäť sa nič neurobí.

Vatileaks, ktorý vlani rozvíril pokojnú a nedotknuteľnú hladinu vo Vatikáne, poukázal na ďalšie nezákonné praktiky ako pranie špinavých peňazí, nekalé obchodovanie, zamlčovanie daní, vykazovanie nepravdivých údajov, homosexualitu kňazov, zneužívanie detí cirkevnými hodnostármi a pod. Na svetlo sveta ich vyniesol bývalý komorník pápeža Benedikta XVI. Paolo Gabriele. Toho usvedčili z prezradenia tajných materiálov pápeža, odsúdili a neskôr aj omilostili.

Ak nový pápež bude chcieť očistiť cirkev aspoň od niekoľkých škandálov, bude potrebovať veľa sily, odvahy a verných spolupracovníkov. Skôr však prevládajú obavy, že František na túto úlohu nie je stavaný. Má veľa rokov, a tak to opäť dáva za pravdu tvrdeniu, že Vatikán ešte nie je schopný vyrovnať sa so svojou „čiernou“ minulosťou. A že tento pápež je len ďalším „predĺžením“ agónie, ktorú katolícka cirkev v poslednom období zažíva. Aspoň homosexualitu vo svojom vyhlásení nový pápež spomenul. Označil ju za mravné zlyhanie, odsúdil ju a bude s ňou bojovať. Za to si od argentínskej prezidentky Cristiny Fernándezovej de Kirchner vyslúžil kritiku. Práve ona presadila, že v Argentíne sú povolené homosexuálne sobáše a takéto páry majú právo adoptovať deti. Toto pápež chudobných, ako sa František nazýva, ťažko „absorbuje“. Má čo robiť, lebo chliev je špinavý.

Zdroj: zivot.azet.sk

Denzel Demeš

Článok napísal Denzel Demeš 2013-03-29 14:14:10


Pridať komentár

SI TITULKÁR? rád prekladáš

Zdielaj svoje titulky verejne aj súkromne s členmi zo sveta online.

SI RECENZISTA? alebo rád píšeš

Podel sa o svoje postrehy o filmoch, seriáloch a hrách s členmi sveta online.

STAŇ SA AJ TY JEDNODUCHO AUTOROM A PÍŠ ČO ŤA BAVÍ

Zdielaj novinky, články, odkazy s každým vo svete online.

PODPOR NÁS - JEDEN KLIK

Spätná väzba
Pridať
Udalosti

Udalosti vo Vašom okolí

Oznámenia

Najnovšie oznámenia

Nové spustenie web stránok

Návrat hore